Jdi na obsah Jdi na menu
 


Nebezpečné choroby mačiek :

FIP – Mačací infekčný peritonitis -vedecké poznatky

Vírus infekčnej peritonitídy zostáva vo vonkajšom suchom prostredí infekčný 3 – 7 týždňov. Rezervoárom vírusu je tenké črevo mačiek. Klinické známky ochorenia sa najčastejšie prejavujú u mačiek medzi 3. mesiacom a 3. rokom ich života. Mladé zvieratá sú chránené proti tomuto vírusu materskými protilátkami do veku 6 týždňov. Po tejto dobe sa môže až u 90% mačiek, ktoré sú nositeľmi vírusu, vírus aktivovať. Asi u 5 – 12% sa môžu vyvinúť klasické klinické príznaky. Primárnym zdrojom prenosu infekcie je inhalácia vírusových častíc z ovzdušia.

Rizikové faktory pre rozvoj FIP sú:

- veľký počet mačiek v jednej domácnosti, - vek zvierat, - ich titer na protilátky proti koronavírusom, - množstvo chronických vylučovateľov v domácnosti, - systém starostlivosti - výskyt súbežných chorôb.

Prirodzene infikované mačky môžu vírus vylučovať až 10 mesiacov. Štúdie ukazujú, že 42 – 75% mačiek vylučuje vírus.

Existujú dve teórie prezentujúce vzťah medzi koronavírusmi a vírusom infekčnej peritonitídy:

1. Vírus FIP je zvláštny jedinečný vírus. 2. Vírus FIP je mutáciou mačacieho enterálneho koronavírusu (FeCV).

U mačiek, ktoré prirodzene zvládnu infekciu mačacím koronavírusom je titer protilátok 30x vyšší než u mačiek, ktoré sú choré. Nie je teda jasné, či titer protilátok je mechanizmom alebo indikátorom vírusu.

Klinické príznaky

Celkové

Polovica nakazených mačiek je vo veku do 2 rokov. Špecifické klinické a patologické príznaky sú výsledkom prebiehajúcej infekcie. Pozorujeme dve formy FIP – efuzívnu (vlhkú) a neefuzívnu (suchú). Mačky s vlhkou formou FIP väčšinou uhynú do 2 mesiacov po objavení sa klinických príznakov, suchá forma ochorenia je viac chronická.

Prvými klinickými príznakmi sú menšie respiračné poruchy alebo ľahké hnačky. Tie môžu prerásť do vlhkej alebo suchej formy FIP.

V ďalšej fáze potom nastupuje horúčka neodpovedajúca na antibiotiká (39 – 39,5°C), anorexia, strata hmotnosti, letargia. Pri vlhkej forme sa vyvíjajú v brušnej dutine nádory, tá sa začne naplňovať tekutinou, čiže nastáva zväčšenie brucha, pričom máme pocit, že zviera nám nechudne, naopak, prudko priberá. U mačiek so suchou formou FIP sa vyvíjajú lézy v pľúcach a lymfatických uzlinách. Časté sú očné poruchy a u 25% pacientov dochádza k vývoju progresívnych neurologických príznakov.

Očné

V jednej štúdii malo 36% mačiek so suchou formou FIP očné príznaky, zatiaľ čo u vlhkej formy len 5% mačiek. U mačiek zisťujeme bolestivosť oka, rohovkové vredy, očnú hypotoniu a zmeny očného pozadia. Najčastejším prejavom je bolestivosť oka a zatiahnutie tretích viečok.

Diagnostika

Neexistuje žiadny definitívny diagnostický test na FIP, okrem histopatologického vyšetrenia tkaniva. Veľa ochorení ma rovnaké klinické príznaky. Sérologický test má nízku hodnovernosť k diagnostike ochorenia, musí byť vždy posudzovaný s klinickými príznakmi. Protilátkový titer len dokumentuje, že mačka je alebo bola infikovaná koronavírusom. Sérológia nedokáže odlíšiť virulentný vírus od nevirulentného. Najčastejšie sa používa ELISA TEST alebo imunofluorescenčný protilátkový test (IFA). IFA má citlivosť 95% a hodnovernosť 98%. Séronegatívne mačky nevylučujú koronavírusy, zatiaľ čo 1/3 séropozitívnych mačiek ich vylučujú. Väčšina zvierat prestáva vylučovať vírus do jedného roka a u menej než 10% sa vyvíja FIP. Predchádzajúce štúdie ukazujú, že mačky s vysokým titrom protilátok proti koronavírusom majú pravdepodobnosť ochorenia na FIP 38,9%. Kombinácia klinických príznakov (horúčka, neurologické príznaky, zväčšenie brušnej dutiny), anamnestických faktorov (mladá mačka, veľa mačiek v domácnosti, predchádzajúci stres) a laboratórnych výsledkov (hyperglobulinémia, lymfopénia, vysoký titer protilátok) nám môže dať diagnózu FIP.

Terpia

Nakoľko ide o smrteľné ochorenie, je terapia skôr účinná na zmiernenie klinických príznakov. Lokálna terapia spočíva v podávaní preparátov s prednisolom acetátom 1% (4x denne) a dexametazon sodium fosfátom 0,1% fo forme očných kvapiek. Vzhľadom k smrteľnosti ochorenia sa doporučuje vykonávať vakcináciu. Intranasálna vakcína navodzuje tvorbu protilátok slizničných I celkových a bunkami sprostredkovanú imunitu. Jej rutinné použitie však zostáva otázkou (predĺženie inkubačného obdobia, nízka prevalencia ochorenia)

HCM (Feline Hypertrophe Cardiomyopathia)

*Prevzaté z prednášky Dr. Kittlesona na Fakulte medicíny zvierat – Univerzite UTRECHT o chorobe HCM, ktorá sa začína objavovať aj u mačiek.

ČO JE HCM?

HCM je srdcové ochorenie, pri ktorom zosilnie stena srdcového svalu, najmä stena ľavej komory a septy. To spôsobuje zmenšenie vnútorného priestoru, kde sa nahromaďuje okysličená krv z pľúc, odkiaľ je pod tlakom vymrštená do aorty, ktorá zásobuje okysličenou krvou všetky orgány tela cez svoje vetvy.

Ako hlavná príčina vzniku HCM sa uvádza mutácia na niekoľkých génoch, ktorá sa dedí a môže sa prejavovať rôzne.

U zdravej mačky je hrúbka tejto steny cca 5 mm a u mačky, ktorá trpí HCM môže dosahovať hrúbku až 10-11 mm. Keď je táto choroba už vo vysokom štádiu ochorenia, môže dôjsť k náhlej zmene a srdcové chlopne sa stanú úplne nepriepustné.

SYMTÓMY

Symtómy pri všetkých srdcových ochoreniach sú podobné. Mačky sa rýchlo unavia, majú problémy s dýchaním a skoro žiadnu chuť do jedla. Postihnuté zvieratá majú zväčšené srdce, majú zrýchlený tep, ťažko a hlasito dýchajú. Klinické príznaky sa však objavujú až keď je choroba v pokročilom štádiu. Pri bežnom odpočúvaní počuje zverolekár až vtedy niečo, keď sú chlopne už nepriepustné, čiže mačka je už ťažko chorá na HCM!

Smrť na HCM môže nastať týmito spôsobmi:

* jednoducho nastane infarkt, * zlyhanie srdca (zrýchlené dýchanie, krátke intervaly, zlyhanie pľúc a Pleuraerguss) * vytvoria sa tromby.

DIAGNÓZA

Stanoviť diagnózu HCM nie je jednoduché. Dá sa diagnostikovať iba farebným dopplerovým ultrazvukom. Väčšinou však zverolekári skúšajú stanoviť diagnózu pomocou rőntgénu a EKG, ale týmto zistia len zhrubnutie srdcového svalu a musia urobiť podrobnejšie vyšetrenie, či toto zhrubnutie nie je následkom iného ochorenia ako napr. zvýšenej činnosti štítnej žľazy alebo vysoký krvný tlak. Keď sa vylúčia ostatné choroby, zostáva len diagnóza HCM.

VÝSKUM O HCM U MAČIEK

Jedna dáma v Connecticute menom Marcia mala jednu mačku- Mainskú mývaliu, ktorá ochorela na HCM. Preto sa začala zaujímať o túto chorobu a dozvedela sa, že táto choroba je u ľudí dedičná. Začala sa dopytovať u chovateľky, od ktorej pochádzala jej mačička, tej sa to však veľmi nepozdávalo. Marcia sa napriek tomu nedala odradiť a išla na výstavy, porozprávala sa so všetkými majiteľmi príbuzných mačiek a našla 5 príbuzných mačiek chorých na HCM. Navštívila teda Dr. Kittlesona a opýtala sa ho, či by sa nechcel venovať výskumu tejto choroby u mačiek. Ten túto výzvu prijal a jeden celý víkend pozoroval chovné mačky, pričom výsledkom bolo 7 postihnutých mačiek z 35-tich. To v ňom vzbudilo záujem a rozhodol sa vybudovať svoj chov pre výskumný program. Najprv jedným postihnutým kocúrom nakryl tri postihnuté mačky, mačiatka si ponechali a založili si vlastnú kolóniu. Na základe tohto výskumného programu vyplynulo:

1. Zo spojenia postihnutého a zdravého jedinca

* žiadne príznaky ochorenia sa neobjavili u mačiek skôr ako dovŕšili 1 rok, * choroba sa objavila zvyčajne pred dosiahnutím 2 rokov, * HCM v pokročilom štádiu sa objavila obyčajne od 2 rokov do 4 rokov života mačky.

2. Zo spojenia dvoch postihnutých jedincov boli výsledky ešte horšie

* choroba sa začala prejavovať už od 3 mesiacov života, * v období 6 až 18 mesiacov pokročila do ťažkého ochorenia, * u kocúrov sa choroba vyvinula skôr ako u mačiek.

Celkovo kocúry sú na túto chorobu viac náchylní. Pri tomto výskume umierali mačky buď na infarkt alebo zlyhanie srdca, smrť spôsobená trombózou sa neobjavila.

AKO CHOROBU VČAS ROZPOZNAŤ?

Čo môže chovateľ urobiť, keď chce predovšetkým nechať otestovať svoje mačky, u ktorých sa prejavujú čo i len najmenšie zmeny? Dr. Kittelson doporučil nechať otestovať kocúrov v 2-och rokoch a mačky v 3-och rokoch života. V tomto veku sa ochorenie spravidla najčastejšie vyskytuje. Nemalo by žiaden význam, ich dať testovať skôr. Keď v tomto veku sa neobjavia príznaky ochorenia HCM, je veľká šanca (80%-90%), že už túto chorobu ani nedostanú. S úplnou istotou sa to však nedá povedať. Táto forma HCM nie je spôsobená stravovacími návykmi ani infekciou, ale je výlučne DEDIČNÁ!

HCM SA MÔŽE VYSKYTNÚŤ U VŠETKÝCH PLEMIEN I VŠETKÝCH DOMÁCICH MAČIEK

Dr. Kittleson rozšíril jeho výskum aj medzi Americkými krátkosrstými mačkami, nakoľko sa domnieval, že HCM sa vyskytuje aj u ostatných plemien. Zaujímavé je však to, že u Mainských mývaliích sa spravidla prejavuje zretelnejšie a začína sa prejavovať už v útlom veku. Zatiaľ čo u Amerických krátkosrstých to môže trvať roky, kým sa choroba prejaví a niektorí jedinci s tým môžu žiť celý život.

Dr. Kittleson vychádza z toho, že v rámci toho istého plemena sa vyskytujú vždy tie isté mutanty ako u ľudí v rámci jednej rodiny. Kritérium pre post diagnózu HCM je hmotnosť srdcového svalu. Normálna hmotnosť srdca mačky je asi 20g a srdce ťažko chorej mačky na HCM má asi 30g až 40g.

AKO SA MÁ ZAOBCHÁDZAŤ S MAČKOU, U KTOREJ SA POTVRDÍ DIAGNÓZA HCM?

Mnohí si myslia, že taurínom niečo zachránia, ale bohužiaľ taurín už nepomôže. Nedostatok taurínu vyvoláva dilatatívnu Cardiomyopathiu, kde možno ako podpornú liečbu nasadiť Betablocker a Diaretika, ktoré odľahčujú srdce. Možno dúfať, že sa tendencia zväčšovania spomalí. Keď sa už choroba viditeľne prejavuje, existuje ešte ACE (Angiotensin converting enzým)-Hemmer.

V každom prípade všetko, čo by srdce akokoľvek zaťažilo alebo povzbudilo je prísne zakázané a síce aj na homeopatickej báze!!!! Vždy, keď tam stojí „ povzbudzuje srdcovú činnosť" alebo „pri nízkom krvnom tlaku"- ruky preč od týchto prostriedkov!

BUDÚCNOSŤ

V budúcnosti dúfajme, že sa vyvinie géntest, ktorý hneď (od narodenia mačiatka) určí, či mačka je nosičom HCM.

Zatiaľ bohužiaľ možno rozpoznať HCM najskôr v 2.-3. roku života mačky a to pomocou ultrazvuku, čo je bohužiaľ už v čase, keď už majú tieto mačky za sebou potomkov- a to je už neskoro. Údajne takýto géntest je už na svete a snáď príde aj na náš trh. Zostáva nám dúfať, že všetkým chovateľom vyjde negatívne a naši maznáčikovia sa dožijú v zdraví vysokého veku. Toxoplazmóza: Nebezpečenstvo pre mačku a človeka?

Toxoplazmóza a tehotenstvo bývajú často vyslovené jedným dychom a vystrašenej majiteľke mačky prezentované ako katastrofa v podobe časovanej bomby.

Čo je toxoplazmóza?

Pôvodcom nákazy je prvok Toxoplasma gondii, ktorý parazituje intracelulárne. Životný cyklus T. gondii je veľmi komplikovaný a je charakterizovaný zmenou hostiteľa prechodného a konečného. Človek sa infikuje nasledovnými vývojovými štádiami:

Tachyzoity - vegetatívne formy parazita, rýchlo sa rozmnožujú a môžu napadnúť akúkoľvek bunku človeka alebo teplokrvných obratlovcov, s výnimkou erytrocytov. V priebehu tejto fázy sa tvoria protilátky, ktoré brzdia rýchlosť ich množenia. V tkanive sa vytvoria cysty s bradyzoity.

Bradyzoity sú v cystách (tisíce až desaťtisíce). Nachádzame ich hlavne v svaloch, bránici, myokarde, v mozgu a na ďalsích miestach. Cysty sú rezistentné na vnútorné podmienky a preživajú aj pôsobením tráviacich enzymov.

Sporozoity sú v oocystách vylučovaných mačkou domácou. Sú produktom sexuálneho rozmnožovania parazita v epitele tenkého čreva hostiteľa. Infikovaná mačka vylučuje veľké množstvo oocýst (až 10 miliónov denne) po dobu 1 - 3 týždňov. Mačka môže mať tiež systémovú infekciu. Vo vnútri hostiteľského organizmu v teple a vlhku, pôde alebo vo vode môžu oocysty T. gondii prežívať takmer rok.

Zdroj toxoplazmózy

Konečným hostiteľom toxoplazmózy sú mačkovité šelmy, hlavne mačky domáce. Toxoplazmóza sa však môže nachádzať aj u cicavcov, hlavne u hlodavcov alebo vtákov. Len u mačkovitých šeliem prekonáva T. gondii sexuálne štádium. Medzihostiteľmi T. gondii môžu byť kozy, ovce, králiky a iný hlodavci, prasce, kravy, kuratá a iné vtáky. U všetkých zvierat môžu byť prítomné infekčné štádiá v tkanive (svaloch alebo mozgu). Tkanivové cysty sú životaschopné dlhú dobu, snáď celý život zvieraťa.

Cesta prenosu

Primárna infekcia vzniká zhltnutím infekčných oocýst u detí pri hraní sa na miestach, kde mačky vylučujú, konzumáciou surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa, vodou kontaminovanou fekáliami mačiek, mliekom infikovaných kôz alebo kráv a pod. K transplacentárnemu prenosu dochádza u tehotných žien s rýchlo sa množiacimi tachyzoitmi v krvnom obehu, väčšinou pri primárnej infekcii. Vzácny je prenos transfúziou alebo transplantáciou. Prenos toxoplazmózy prebieha v kruhu. Mačky sa môžu nakaziť z potravinového raťazca, keď už bolo toxoplazmózou nakazené zviera, ktoré jej slúži ako potrava. Nákaza je možná napríklad z nedostatočne tepelne spracovaného, či surového ovčieho, alebo hovädzieho mäsa. Výživa hotovou potravou, alebo surovým hovädzím mäsom premrazeným pod –20°C aspoň 48 hodín a čisto bytový chov infekciu prakticky vylučuje.

Infekcia, ochorenie

Infekcia má inkubačnú dobu 5 – 23 dní a nie je prenosná z človeka na človeka. Väčšina infekcií je bez symptómov, avšak u imunodeficientných ľudí sú častejšie reaktivácie ochorenia. Zvýšená vnímavosť je u séronegatívnych ľudí. Akútne ochorenie toxoplazmózou býva u mačiek pomerne vzácne. Príznaky sú pri tom veľmi rôzne a môžu byť často zamenené za príznaky iných infekčných ochorení, čo môže viesť k nesprávnej liečbe. Horúčka v spojení s vracaním a silnou hnačkou ukazuje skôr na mačací mor, prejavy ochrnutia, kŕče, kŕčovité sťahovanie svalov a nervové problémy vyvolávajú podozrenie aj na zápal mozku a miechy, nádcha, kašel, dýchavičnosť a výtok z očí nasvedčujú na ochorenie dýchacích ciest. Ako u akútnej, tak aj u chronickej toxoplazmózy môže zriedkakedy prísť k potratom. Prenos choroboplodných zárodkov z materského zvieraťa na plody je zatiaľ vylúčený, zákonite dochádza k postnatálnej infekcii mačiatka.

Diagnóza

Nakoľko sa infekcia toxoplazmou neprejaví klinicky, musí diagnóze predchádzať úplná amnézia stravovacích a životných návikov. Vo výkaloch je možné preukázať prítomnosť oocýst. Táto metóda je neúčinná, pokiaľ je infekcia niekoľko mesiacov stará. Presné stanovenie diagnózy dosiahneme vyšetrením krvy. Nakoľko pri čerstvých infekciách býva výsledok negatívny, treba vyšetrenie opakovať o týždeň. Pri liečbe toxoplazmózy nemajú antibiotiká skoro žiadny účinok. Sulfonamidy, ako napríklad daraprim a iné odvodeniny pyrimidinu v spojení s liekmi, ktoré podporujú ich účinky, sa používajú najčastejšie.

Epidemiologické opatrenia:

Prevencia infekcie oocystami vylučovanými mačkami:

- umývanie ovocia a zeleniny pred konzumáciou,

- ochrana jedla pred muchami, švábmi a pod., - vyhnúť sa kontaktu s materiálmi, ktoré sú potencionálne kontaminované výkalmi mačiek, príp. Používanie rukavíc pri manipulácii s takýmito materiálmi,

- dezinfikovať mačacie toalety vriacou vodou (5 minút)

- doma chované mačky nekŕmiť surovým mäsom, ktoré nie je zohrievané minimálne na 70°C, alebo premrazené minimálne na mínus 20°C po dobu niekoľkých dní, odporúčame 48 hodín, vtedy sa usmrtítia zárodky v cystách. V chlade sú cysty schopné infikovať naďalej.

Prevencia infekcie z mäsa, vajec a mlieka:

- dostatočná tepeľná úprava mäsa,

- dostatočná tepeľná úprava mäsa,

- nedotýkať sa sliznice úst a očí pri manipulácii so surovým mäsom,

- umývať kuchynské povrchy, ktoré prišli do styku so surovým mäsom,

- variť vajce, nepiť nepasterizované a nezvarené mlieko.

Prevencia infekcie alebo ochorenia tehotnej ženy:

- pokiaľ vlastní mačky, počas tehotenstva neprichádzať do styku s výkalmi mačiek,

- neprichádzať do styku s vonkajšími mačkami,

- kŕmiť bytové mačky výsostne hotovou potravou, alebo hovädzím mäsom vhodne tepelne upraveným,

- nejesť surové, alebo nedsostatočne tepelne upravené mäso, vajce, mlieko.

Prevencia infekcie alebo ochorenia plodu u tehotnej ženy:

- prevencia infekcie matky,

- sérologické testovanie žien v riziku,

- liečba akútnych infekcií v tehotenste znižuje možnosť prenosu T. gondii na plod až o 60 %,

- stanovenie infekcie plodu pomocou ultrazvuku, amniocentézou a sérologickým vyšetrením vzorku krvy,

- liečba plodu znižuje závažnosť ochorenia.Nákaza podlieha povinnému hláseniu.